Nekrológ Daerona Detritusa, Fraktora Bezútešných a člena Rady piatich

Vážení prítomní, zišli sme sa tu, aby sme sa poslednýkrát rozlúčili s naším priateľom, vodcom a mentorom Daeronom Detritusom, ktorý nás nečakane opustil vo veku nedožitých 59 rokov. No nič sa nedá robiť, svet je krutý, zlý a kladie pred nás ďalšie a ďalšie prekážky. Prehodím o ňom ale ešte naposledy pár slov, než naňho všetci zabudneme a jeho životné dielo sa rozpadne na prach.

Daeron Detritus na narodil v Exoduse do početnej rodiny bohatého mäsiara. Bol však iný ako jeho bratia - odmalička mal rád zvieratá a preto mu trhalo srdce, keď ich videl umierať na dvore za ich domom. Tu už v ranom veku pochopil, že život je len cestou utrpenia. Od malička túžil po vzdelaní, rodičia ho preto zapísali na Akadémiu. Zameral sa na mágiu a po 13 rokoch štúdium úspešne ukončil zložením skúšok v odboroch Nekromancia a Drobná úžitková mágia.

Na škole vstúpil do študentského bratstva Bezútešných. Už tu zaujal svojím prístupom. Väčšina jeho druhov totiž do nášho bratstva vstúpila, len aby zamaskovala svoju lenivosť. Vyhlasovali, že nič na svete nemá zmysel vrátane učenia, pretože oni tú skúšku aj tak neurobia a keby ju aj urobili, tak do mesiaca zasa všetko zabudnú. Daeron bol iný - tvrdil že svet je krutý a zlý, no keď už tu raz sme tak sa netreba utápať v sebaľútosti, ale skúsiť sa s ním popasovať. Aj vďaka tomuto prístupu pôsobil posledné 3 roky štúdia ako predseda bratstva.

Po ukončení štúdia začal Daeron pôsobiť ako mág na voľnej nohe - hlavným predmetom jeho činnosti bola výroba nemŕtvych pomocníkov do domácnosti. Popri tom sa stále viac angažoval v činnosti našej Frakcie - organizoval verejné vystúpenia, zúčastňoval sa diskusíí, pomáhal urovnávať názorové rozdiely. Získal si povesť razantného, vyrovnaného muža, ktorého žiadny problém nerozhádže - vždy sa len trpko usmial a vyhlásil "Bude aj horšie". Preto málokoho prekvapilo, keď ho po smrti Anasthé Uplakanej zvolili za Fraktora.

Daeron nám bol dobrým Fraktorom. Mnohí z nás, ktorí tu sedíme by tu dnes, nebyť jeho, neboli. Ukázal ľuďom, že ak aj pochopíme nezmyselnosť nášho bytia, nemusí byť jedinou našou reakciou plač v kúte. Dokázal, že bezbrehý pesimizmus je tou správnou životnou cestou, ktorá umožní pochopiť svet a pripraviť nás na jeho útrapy. A jeho ambície siahali ešte vyššie.

Keď sa pred 15 rokmi uvoľnilo miesto v Rade, rozhodol sa vyslať do turnaja nášho šampióna. Prebdel nespočet nocí prípravou matérií, ktoré nás mali priviesť k víťazstvu - zhmotňoval beznádej v krištáľových flakónoch, extrahoval smútok zo zmrazených detských sĺz. Mávnutím ruky povolával nemŕtvych bojovníkov, do zbraní a brnení zaklínal silu noci. Nikto nám nedokázal odolať. A nakoniec veľkolepé finále, rozhodujúce momenty a naša posledná zbraň. Matéria lží a náš šampión, ktorý ňou premenil meč súpera na šalátovú uhorku a následne ho jedným úderom poslal k zemi.

Daeronovo pôsobenie v rade bolo dlhé a úspešné. Pätnásť rokov sme porozorovali nárast sily našej frakcie, azda i poľavili v našej viere a preto nás posledný úder osudu zastihol nepripravených. Nikto nečakal, že organ, ktorý sa Daeron rozhodol umiestniť do svojho sídla sa mu stane osudným. Privezený bol v pekný, pochmúrny deň a paholkovia ho začali na lanách zdvíhať do výšky prvého poschodia, k veľkému oknu do spoločenskej izby. Daeron na celé úsilie dohliadal dole z ulice, keď sa jedno z lán pretrhlo, organ spadol a nášho drahého Fraktora privalil. Zomrel na mieste.

Strašná tragédia, akú dokáže napísať len sám život a zároveň dôkaz toho, že naša cesta je správna. Už však nie je čas smútiť - kreslo v Rade je opäť prázdne a čas do turnaja sa kráti...