„Si goblin, drow, amazonka alebo nejaký druh démona a chcel by si sa dostať do mesta? Máš smolu gauner jeden, o takých ako si ty, Cisárstvo nestojí!!“
 
„Woden“ vyslovil jasne a zreteľne, keď sa ocitol pred malým, za písacím stolom sediacim oficierom. Úradník bol malý, zavalitý, celkom obyčajný trpaslík.
„Volám sa Woden a títo tu sú moja družina. Určite ste o nás už počuli… napokon, boli sme to my, kto zbavil Smrdutý hvozd prekliaita..
„Nezaujíma ma žiaden smrdutý hvozd, ani jeho kliatba a ani na ďalšie, bezpochyby heroické výkony, ktoré vaša družina vykonala na ceste za dobrodružstvom. Ja som tu od toho, aby som vám poskytol formulár a informácie o tom, ako ho správne vyplniť.“
 
Goduv bolo jedno z mnohých ľudských kráľovstiev nachádzajúcich sa na odľahlom severe ďaleko od civilizácie a skutočnýck kráľovstiev. Vládol tu celkom obyčajný ľudský kráľ, ktorý svoju korunu zdedil po svojom celkom obyčajnom tatkovi – človekovi ten po svojom tatkovi a tak ďalej už dobrých desať generácii a nikdy im ju nikto nechcel zobrať, lebo z tohto prťavého kráľovstva bolo viacej škody ako úžitku. Taktiež ministri boli ničím nezaujímaví ľudia, aj generáli, rovnako celá šľachta a napokon všetci úradníci a iné podvratné živly. Každopádne, celkom viditeľná prevaha ľudskej rasy položila základy k celkom solídnej diskriminácii. História zaznamenala niekoľko demonštrácii, sedem protestov, dva pogromy a jeden festival. S kolotočmi, podotýkam. Išlo prevažne o bezvýznamné spory, nakoľko na strane protestujúcich sa nikdy nenakopilo viac ako 22 trpaslíkov a jeden gnóm. Elfovia tu žijúci v zásade neprotestovali, pretože ich bolo ešte menej, ako trpaslíkov. Všetko ukončil kráľ Geoffrey ( otec momentálne vládnuceho Šebestiána), keď svojim tolerančným patentom zrovnoprávnil všetkých neľudí ( o celkovom počte do sto obyvateľov). Čo naplat, neľudia dostali svoje práva a či sa to privilegovaným stavom páčilo, museli sa zmieriť s tým, že sa čoraz častejšie budú stretať s okrúhlymi ksichtami vyrehotaných trpaslíkov, posmešnými pohľadmi elfov plných dešpektu a pohŕdania a s krivým nosom a nemenej krivým úsmeškom toho jedného gnóma. O to zdrvujúcejší bol fakt, že zrovnoprávnenie znamená aj podiel na štátnej moci a práca v štátnej správe. Márna snaha, Goduv je kráľovstvo ľudské, vždy ním bolo a navždy ním aj ostane.
V štátnej správe sa miest pre neľudí našlo, to je pravda, každopádne ich zaradenie bolo vskutku neľudské.
Dokonalým príkladom bol úradník Yannick, syn Loanerského truhlára, ktorý plný nádeje rozhodil siete po ľudsko-neľudskom vyrovnaní v domnení, že sa mu ujde nejaké dôležité miesto a na svoju prácu bude môcť byť hrdý. Do svojich sietí chytil miesto v krčme na najsevernejšom cípe zaľudnenej časti Gudovu. Dostal oficiálny titul Štátny úradník pre vnútorné záležitosti týkajúce sa draka a všetkého, čo sa s drakom spája.
Jeho úlohou bolo varovať všetkých cudzincov, ktorý zavítali na samý koniec civilizácie, že ďalej na severe za nepriechodnými horami žije drak, ktorý zatiaľ zožral všetko, čo tam velebný Šebestián poslal. Od kráľovského poštára, cez úradnú výzvu, až po katapult. A tých odvážnych ( respektíve hlúpejších) oboznámiť s tým, že keby sa im náhodou draka podarilo zabiť, pripadne im ono územie a Jeho Najjasnejšia výsosť spomínané územia odkúpi a odbremení tak dobrodružného ducha toho vyvoleného.
Problém s drakom sa pretriasal na kráľovskom dvore deň čo deň už niekoľko storočí. Územia za nepriestupným masívom odjakživa patrili k dŕžavám Goduvského kráľovstva. A ešte odjakživejšia tu prežíval drak. Drak doposiaľ nepoznaný, žiadnym učencom nepopísaný. To bol kameň úrazu. Nikto nevedel o akého draka ide a tak, celkom logicky, nikto netušil, ako toho šupináča zneškodniť. Skúšali to mnohí a mnohí drakobijci, mnohými a mnohými metódami. Skúšali mu predhodiť otrávenú ovcu, dať lano do zákusku, nech sa mu zauzlia črevá, skúšali to hrubou silou, vojnovými strojmi, ťažkou pyrotechnikou a našli sa aj takí, čo skúšali draka prehovárať. Nič platné, všetci pohoreli.
Je zvláštne, že dobrodruhovia sú takou divnou náturou, ktorá najviac so všetkého pripomína malé decko. Neuveria, kým nevyskúšajú. A keď vyskúšajú, musia skúsiť ešte raz, či to predtým nebola len náhoda. A tak, hoci rok čo rok umierajú desiatky hrdinov v boji s oným velestrašným drakom, veci sa majú tak, že na ďalší rok príde zase o dvoch dobrodruhov viac.
A keď si uvedomíme, že problém pretrváva už stovky rokov, jednoduchou aritmetikou sa dopracujeme k veľmi škaredému čísla. Jednoducho…
 
„Drak je kurva, ktorú treba zahubiť!!! Preto ideme do boja, preto nedbáme strát a preto ešte dnes opustíme túto chajdu a pôjdeme toho sviňáka dostať!! A navyše nás čaká odmena, veľká, tučná odmena..“ Wodenovi sa divne zaiskrilo v očiach.
„Jak myslíš rytier, ja som sa iba pýtal… Nuž čo, tu máte formulár, sem napíšete zreteľne a čitateľne DRAK, tu napíšete koľko vás je, mená pre hrobára a tu.. ehm, viete písať?“
„Robíš si srandu, zaskrslík?! To toho nikdy nebude, aby sa Woden Drakobijec nevedel podpísať !!!..
„Ehm, Frenky, ako sa píše „d“?… páči sa…“ podal drakobijec formulár Yannickovi. Yannick letmo prebehol dotazník, skontroloval podpis, divne sa uškrnul, vrazil tam pečiatku a podal ho skupine: „ Nech sa páči, odteraz ste zaevidovaní ako ďalší nešťastníci, čo sa vypravili na draka. Lovu zdar.“
„Rob si srandu trpaslík, ale vedz, že o nás ešte budeš počuť… a nie z ledajakých úst, ale z úst tvojho nadriadeného, ktorý ťa vykopne, nakoľko tvoja práca stratí zmysel“ odvetil uštipačne Frenky, čarodej, ktorý ešte pred chvíľou pomáhal Wodenovi s ,d´.
„ A môžem sa nesmelo a pokorne spýtať pánov dobrodruhov, odkiaľ berú tú istotu, že práve im sa podarí to, o čo sa už celé veky pokúšajú najvychýrenejšie skupiny drakobijcov pod slnkom?“
Woden sa úkradkom pozrel po ostatných hosťoch, sklonil sa k úradníkovi a šeptom odpovedal: „Nie je to nič, čo by ťa malo zaujímať, ale keď už to musíš vedieť, tak my rozhodne nie sme banda pobudov, ktorá sa ide vrhnúť na draka len tak, bez plánu. Vidíš toho chlapíka? “ ukázal na mladého polelfa stojaceho vedľa Frenkyho „ on je naša zbraň. Je to najnudnejší bard v celom Danuse, nejestvuje bytosť na šírom svete, ktorá by pod zvukmi jeho harfy neupadla do hlbokého spánku! On je naša zlatá baňa, on nám zabije draka… a keby ho aj neunudil na smrť, stačí keď potvora zaspí, potom si ju podáme my ostatní a dráček letáček bude bez šance. Chápeš?“
„Nie, ale čo už s vami… postupujte, v rade čakajú aj iní masochisti.. ĎALŠÍ!!!“
 
A tak sa vrhla naša odvážna skupina v ústrety nebezpečenstvu, ktoré v sebe skrýva toto dobrodružstvo. Na čele s nebojácnym Wodenom, drakobijcom z povolania, ktorý sa už tešil na svojho prvého skoleného draka. Pokračujúc čarodejom Frenkym, intelektuálom z presvedčenia, ktorý sa tešil na moment, kedy celému svetu dokáže, že to, že ho vyrazili z Akadémie Kruhu bola len zhoda okolností, ktorá vyústila v jeho nepriazeň. Ďalej klerik čistého srdca a jasných cieľov, statočný Rastik16, ktorý sa účastní tohto dobrodružstva z čisto nezištných dôvodov. Zbytok družiny tvoria nie tak výrazne osobnosti, trpasličí bojovník z hrdzavou sekerou a zlodej, ktorému sa ešte v živote nič nepodarilo ukradnúť. A pochopiteľne ich tajná zbraň, bard tak nudný, ktorého nikto nikdy nenazval vlastným menom. Bol to jednoducho bard.
Vskutku náročnú mali cestu. Priesmykmi cez pohoria sa prechádzalo ešte ťažšie, ako sa ich hľadalo. Cestovali dlho, predlho, zdalo sa im to ako sama večnosť, lež napokon dosiahli vytúženého cieľa a dostali sa do krajiny, ktorú horský masív skrýval pred chtivými pohľadmi ľudskej rasy. A mal čo skrývať. Panenská príroda, les tak sviežy, tak živý a tráva, tráva nedotknutá, jemná ako hodvábny koberec. Bola to nádhera, dokonca aj taký buran ako Woden užasol pri pohľade na toľkú krásu. Nevedeli sa od toho miesta odtrhnúť. Boli to len oni a oku lahodiaca scenéria. Oni v objatí prírody....
„Dosť bolo romantiky!“ zahrmel hromový hlas ich vodcu.„ Stačilo, dosť bolo postávania, družina! Môžete sa sem vrátiť, keď sa rozhodnete písať beletriu a bude vám chýbať inšpirácia na prvotriedny gýč beznádejného romantika! Teraz nás čaká drak a ten na poéziu nedáva! Pre toho máme pripravené inakšie umenie“ uchechtol sa Woden a pohladil svoju obojrúčku. „Doslova“ doplnil Frenky a pozrel na barda…
 
Vážený pán Yannick Artur Drogmeron
 
Nakoľko bolo územie za pohorím Yllira oslobodené od skazonosného vplyvu draka, ktorý bránil tvojmu kráľovi, Jeho Najjasnejšej velebnosti Šebestíanovi an Geoffrey Tumor uplatniť tu svoje právo, je celkom samozrejmé, že tvoj úrad a titul Štátny úradník pre vnútorné záležitosti týkajúce sa draka a všetkého, čo sa s drakom spája sa stal prebytočný a tým pádom je našou povinnosťou oznámiť ti, že úrad, ktorý zastupuješ je s okamžitou platnosťou zrušený a tvoj titul ti je odobratý. Hláste sa v hlavnom meste Loanera v budove Hlavného úradu a pýtajte si ďalšie inštrukcie.
 
Ďalej vám oznamujeme, že nakoľko ste to boli vy, kto cudzincovi Wodenovi udelil glejt a poskytol formulár, zaplatíte pokutu vo výške 1000 zlatých ako náhradu za to, že ste spôsobili nemalé starosti Jeho Najjasnejšej velebnosti, keď vami pustený Woden odmietol územie jeho Jasnosti predať.
 
Kancelár Imrich Teretowski, Hlavný úrad, Loanera
 
 
©2007 majkl pussyk